PRÍBUZNÍ MA NÚTIA ROBIŤ OPATRENIA PROTI URIEKNUTIU

            Som mamičkou malej dcérky. Keď k nám príde babka alebo prababka, nepretržite nás varujú pred urieknutím dieťaťa. Pripomínajú mi, aby som tváričku našej dcéry pretierala pomočenou plienkou a tak predišla následkom urieknutia. Hoci ide o veriace ženy, odvolávajú sa na osvedčené skúsenosti s praxou urieknutia. Mohli by ste nám z kresťanského hľadiska vysvetliť, čo je to urieknutie a ako mu predchádzať?

            Urieknutie možno nazvať aj ako prekliatie pohľadom, preto sa mu ľudovo hovorí „mať z očí“. Je to viera, že uprený a negatívny pohľad môže druhému spôsobiť zdravotné ťažkosti – slabosť, malátnosť, zvracanie... S urieknutím sa neraz spája aj prehnané vyslovenie obdivu, napríklad: „Jóóój, aké krásne dieťa!“, v dôsledku čoho prídu náhle zdravotné problémy.
            Ľudia na odstránenie urieknutia najčastejšie používajú spomínanú dieťaťom ocikanú plienku, ďalej tzv. „uhlíkovú vodu“, v ktorej sa zhasínajú zápalky alebo uhlíky, nosenie červenej šnúrky na ruke alebo v kočíku, okiadzanie bylinami, omývanie očí a tváre rastlinkou nazývanou čistec.

            Aký postoj máme k týmto veciam zaujať my, kresťania?

            Prianie zla je opakom požehnávania. Na myseľ a emócie môže pôsobiť negatívne, predovšetkým, ak je človek psychicky oslabený, má vnútornú traumu, a tiež ak má z urieknutia strach. Ak nie sme pre kliatbu otvorení, ak z nej nemáme strach, neuškodí nám. Božie slovo nám opakovane hovorí: „Neboj sa!“ alebo „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Ž 91)        
            Ako sa máme brániť pred urieknutím? Dôvera v Božie slovo je jedným zo spôsobov. Ďalším je život v čistote srdca, v milosti posväcujúcej, pretože hriech otvára srdce človeka pre pôsobenie zlého ducha. Ďalej sa máme učiť priať ľuďom dobro: „...žehnajte tým, ktorí vás preklínajú...“ (Lk 6,27-28) Rodičia by sa mali denne modliť za svoje deti a zverovať ich pod Božiu ochranu. Ich modlitba je na základe autority, zverenej Bohom, silnejšia ako všetky urieknutia. Napokon my, kresťania, sme dostali moc nad úkladmi diabla: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.“ (Lk 10,19)
            Exorcisti poznajú aj jav nazývaný „pseudourieknutie“, kedy má človek príznaky urieknutia bez akéhokoľvek podnetu zvonka. Privolal si ich strachom, upodozrievaním druhých, vierou v negatívne veci. V praxi sa málokedy ukáže, že dotyčný bol skutočne urieknutý. Väčšinou ide o prirodzené zdravotné komplikácie, neraz vyplývajúce zo psychiky alebo o autosugesciu.
            Hovorí o tom aj istý taliansky exorcista: „Stáva sa, že ľudia si nevedia vysvetliť istú formu nezdaru, problémov či chorôb, začnú hľadať príčinu v kliatbe alebo urieknutí a obrátia sa na veštca. Ten im väčšinou odpovie, že ich domnienka je správna. Spýta sa, či nemajú vo svojom okolí niekoho, s kým dobre nevychádzajú, kto by im zo závisti alebo nenávisti mohol „porobiť“. V týchto ľuďoch sa prirodzene prebudí upodozrievanie, nenávisť, pomstychtivosť, hnev, ktoré môžu trvať roky. Veštec im ponúkne, že kliatbu „odrobí“. Ono, zdá sa, akoby to na chvíľu pomohlo... Ale časom sa vyskytnú nové, ďalšie „porobenia“, ktoré treba znova „odrobiť“ a veštcov rituál sa neustále dokola opakuje.
            Keď som riešil podobné prípady, podrobne som ich skúmal, a nakoniec som zistil, že nikto nikomu „neporobil“, ale že tí ľudia sa zamotali do kolotoča upodozrievania a pomsty a už sa nedalo z neho len tak vymaniť. Preto sa nikdy nedajte zviesť k upodozrievaniu iných ľudí!“
            A ešte jedna rada. So zdravotnými alebo psychickými ťažkosťami netreba utekať za liečiteľmi, jasnovidcami, veštcami – a už vonkoncom nie s duchovnými problémami. Ak ste takého navštívili – hoci ste si to predtým neuvedomili – zahrňte to do vyznania hriechov pri sviatosti zmierenia. Ak máte zdravotné ťažkosti, vyhľadajte pomoc lekára – takého, ktorý nevyužíva pri liečbe magické prvky, neznáme sily či energie. Užívajte ním predpísané lieky. A hlavne - využívajte silu a uzdravenie z modlitby, zo svätej omše, z prijímania sviatostí.
            Verím, že tieto riadky vám pomôžu komunikovať s vašimi veriacimi babičkami, pred ktorými aj vy sama máte snahu vyjadriť svoj odmietavý postoj voči urieknutiu.

(odpovedá kňaz Pavol Hucík, ktorý stojí v službe oslobodzovania)